Pripomína časy, kedy sme sa po nedeľnej sv. omši vrátili domov a pod hrncom polievky horel maličký plamienok, ktorý ju zohrieval a varil. A ona dostávala svoju chuť. Na to som si som si spomenul dnes, keď na sporáku varím polievku. Tým plamienkom je Boh, ktorý svojim ohňom dokáže dať chuť tomu, čo prežívame, čo nás stretáva. Len to chce čas. Veď polievka nesmie vrieť, aby nebola mútna. Aj Dobro potrebuje čas, aby ukázalo svoju Krásu a hlavne Pravdu.
Tak teda dobrú chuť.